Naša stará mama bude mať v októbri tohto roku 90. narodeniny. Aj keď už horšie počuje, ale stále dobre vidí a vďaka médiám sleduje život okolo seba. Veď v minulosti bola ich súčasťou. Pracovala v ČSTK, teda Československej tlačovej agentúre, vydávala encyklopedický časopis Pyramída, dala dokopy knihu Kto je kto?, ktorú v roku 1969 zakázali a dlhé roky písala glosy a fejtóny do najrôznejších novín a časopisov. Keďže je dnes doba internetu, tak sme ju prehovorili, aby vyskúšala niečo napísať prostredníctvom blogu a toto je jej prvotina:
Nedávno som si v nočnom vysielaní nášho rozhlasu vypočula ako sa pán Ľubomír Feldek sťažuje na to, že používatelia nášho spisovného jazyka zabúdajú na privlastňovacie zámeno „svoj“ a ako to autor relácie pripomenul robia to celkom beztrestne. Tak veru beztrestne.
Len si skúste odlomiť z našej jaskyni kúštik stalaktytu. Uvidíte, aká spŕška výčitiek a pokút sa zosype na vašu úbohú hlavu. Ale keď ktosi necitlivo odlamuje z nášho najväčšieho národného pokladu, z našej precíznej slovenčiny, nič sa mu nestane.
Sledujem, ako naša vládna garnitúra krvopotne zháňa peniaze do deravej štátnej pokladnice od občanov, ktorí sú neraz chudobnejší ako štátna kasa a pritom si nevšímajú tých, čo plným priehrštím míňajú peniaze na doslovné prznenie slovenčiny – na zadávateľov televíznych reklám.
Keby som bola na mieste našich mocipánov, vyberala by som za takéto nivočenie slovenčiny mastné pokuty tým, prepáčte za výraz „somárikom“, čiže zadávateľom a autorom reklám, ktorí robia také elementárne chyby v slovenčine akoby ani nikdy neboli chodili do základnej školy.
Aby sa tie somáriky konečne začali triasť a to z dvoch dôvodov – jednak zo strachu pred vysokou pokutou a ak to nepomôže, tak aby už konečne začali sypať zo seba také prepotrebné dukátiky. Zišlo by sa však, aby ich naši papaláši trochu podusili.