Samozrejme, že to je najhorší možný scenár, aký by mohol nastať na nadchádzajúcich MS v ľadovom hokeji, ktoré sa od 1. do 17. mája 2015 uskutočnia v susednom Česku. V základnej skupine bude našim domovom Ostrava, kde sa Slovensko postupne stretne s Dánskom, Bieloruskom, Slovinskom, Nórskom, Fínskom, Ruskom a USA…
Zdá sa, že už základná skupina by mohla podľa kvality súperov celkom pekne gradovať, ale viac než otázne je či budeme mať po prvých štyroch zápasoch ešte vôbec nejakú šancu na postup do štvrťfinále. Pretože naháňať postupové body v zápasoch s Fínmi, Rusmi či Američanmi nie je veľmi reálnou úlohou, hoci napríklad Amíkov občas vieme prekvapiť a poraziť. Poďme však pekne po poriadku a začnime od nominácie, ktorú tréner Vladimír Vůjtek ešte definitívne neuzavrel.
V bránke by mal byť jednotkou Ján Laco, ktorému je pripravený kryť chrbát Július Hudáček. S tým, že by nastúpil Braňo Konrád alebo by na poslednú chvíľu priletel Jaroslav Halák sa nedá príliš rátať. Obrancov máme priemerných. Andrej Meszároš v Buffale toho v tejto sezóne veľa nenahral a ani v prípravných zápasoch ho na ľade až tak vidieť nebolo, Dominik Graňák by mal byť oporou a aspoň vzadu akou-takou istotou, relatívne spoľahliví sú slovanisti Michal Sersen a Ivan Baranka, celkom príjemne by mohol prekvapiť Christián Jaroš. Od rýchlokorčuliara Mareka Ďalogu sa očakáva, že bude podporovať resp. rozvíjať naše útoky, ako by to asi robili Sekera s Višňovský, kebyže tam sú. Jednoznačným omylom je nominácia Milana Jurčinu. Ten síce má fyzické parametre, ktoré by v súperoch mohli budiť strach či rešpekt, ale obávam sa, že svoje najlepšie roky má tento nemotorný zadák dávno za sebou a najväčší pozor si naňho musia dať naši útočníci, aby niekoho z nich netrafil pukom do tváre ako sa mu to „podarilo“ v roku 2006 na olympiáde v Turíne, kde bohužiaľ už nebohý Pavol Demitra po jeho strele takmer prišiel o oko. Oveľa väčším prínosom by určite bol Peter Podhradský, ktorého celkom nepochopiteľne nechali tréneri doma.
Máme štyroch hráčov z NHL, z ktorých sa pravdepodobne poskladá prvý útok, v ktorom by určite mali hrať kapitán Tomáš Kopecký s Mariánom Gáboríkom. Osvedčenou dvojičkou v minulosti boli aj Richard Pánik a Marek Viedenský, ku ktorým by sa hodil Marko Daňo, alebo šikovný Martin Réway. Ani útok Ladislav Nagy – Tomáš Surový – Libor Hudáček by nemusel byť zlý a na ľade by sa určite mali pomerne často objavovať aj Milan Bartovič, Michel Miklík a Marcel Haščák, aj keď možno až v štvrtej formácii. Pre Gáboríka je tento šampionát možno posledným pokusom získať na svetovom šampionáte seniorov medailu. Zo starej trenčianskej partie ju už nemá jedine on a jeho najlepším umiestnením so slovenskou reprezentáciou bolo štvrté miesto na MS 2004, ktoré sa tiež hrali v Česku ako aj rovnaká priečka na ZOH 2010 vo Vancouveri, na čo by rád „brambor“ zabudol. Uvidíme v akej forme príde na majstrovstvá sveta, či bude dávať jeden gól za druhým alebo sa bude strelecky trápiť… Netreba asi našich chlapcov dopredu odpisovať. Sú tam tí najtalentovanejší hráči v najlepšom veku, akých slovenský hokej momentálne má. Samozrejme, že nemôžeme mať ani veľké oči, pretože favoriti na titul sú predovšetkým domáci Česi na čele s Jaromírom Jágrom, Kanada so Sidneym Crosbym, tradične silné Rusko, Švédsko či Fínsko. Pre nás bude úspechom každé víťazstvo nad súpermi nášho rangu, teda Dánskom, Nórskom, Slovinskom a Bieloruskom. Ak by sme v základnej skupine zvíťazili štyri krát, tak by sme postup mohli mať istý a vo štvrťfinále sa už môže stať čokoľvek. Horšia alternatíva nastane, ak sa nám v zápasoch herne ani výsledkovo dariť nebude. Všetci poznáme, aká je v takom prípade naša mentalita. Zosypeme sa a ani nadšení fanúšikovia, ktorí nepochybne zaplnia hľadisko na všetky zápasy Slovenska, nám z krízy nepomôžu. Možno je lepšie to až tak neprežívať, veď hokej je vlastne celkom zaujímavou šou a v máji aj obľúbeným televíznym programom, pri ktorom si otestujeme svoje národné povedomie, teda či tento rok natiahneme na autá štátne znaky a vlajočky alebo zostanú doma v šuflíku.