Do tretice všetko dobré, mohla by si hádam povedať speváčka Simona Martausová, ktorej na jeseň tohto roku vyšiel v poradí tretí album nazvaný Na pravom poludní. V čom je nové CD iné než boli jej predošlé albumy – Vyzliecť si človeka a Dobrý deň to som ja?
Pre tých, čo o nej nič nevedia, tak Sima pochádza z Považskej Bystrice a je študovanou herečkou, ktorá absolvovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Už počas vysokoškolského štúdia chytila do rúk gitaru, naučila sa prvé akordy a začala si skladať vlastné pesničky. Jednou z nich bola skladba Nádherný svätý, ktorú prihlásila na festival Gospeltalent 2009, kde sa jej podarilo zvíťaziť. V roku 2011 nahrala svoje prvé CD Vyzliecť si človeka, v roku 2013 sa dala dokopy s manažérom Jožkom Šebom a kapelou, ktorá sprevádzala kedysi Janu Kirschnerovú a nahrali spolu album Dobrý deň, to som ja. Singel Normálny život sa začal hrávať v rádiách a stal sa hitom. A do povedomia sa dostali aj iné jej skladby ako napríklad Dobrý deň to som ja alebo Kam tento svet speje? Mňa osobne na Simone zaujal aj nevšedný zmysel pre humor, ktorým ma pobavila v pesničkách Pamela či Že-na.
Nakoľko už zopár týždňov je na trhu najnovší album Na pravom poludní, tak je namieste otázka, ktoré piesne majú najväčšiu šancu zabodovať u poslucháčov, respektíve zapáčiť sa ľuďom. Jednoznačným favoritom pre mňa je pesnička Buď mi doktorom, ktorú si Sima spolu s malou dievčinkou – Alžbetkou Levárskou v novembri zaspievala aj v priamom televíznom prenose v rámci charitatívneho podujatia Noc nádejí 2014. V skladba sú zakódované aj veľmi pekné myšlienky ako napríklad: „To čo lieči svet, je každého srdca stred. Ako čistá voda, čerstvý chlieb, vzorný tlak a správny tep, buď mi hneď – na čerstvý vzduch vezmi ma, buď moja krvná skupina, vezmi ma. Lieč mi dušu lieč, až potom ju pustím preč.“ V éteri sa z nového albumu už pred piatimi mesiacmi ako prvý objavil singel Karavan, ktorý ma osobne až tak veľmi nezaujal, ale o to viac som bol zvedavý, aké budú ostatné piesne a či sa Sima Martausová za posledný rok autorsky niekam posunula. Titulná skladba sa volá Želé a speváčka sa priznala, že ju skutočne zložila v cukrárni. A len Boh vie, kto z prítomných sa tam mohol triasť ako človek, čo už svoju vyvolenú našiel. V každom prípade ide o melodicky príjemnú pieseň, ktorá voľne plynie a dostane vás do pohody, v ktorej zostanete aj počas druhej skladby V pouličných kaviarňach. Pri jej počúvaní vám hrozia dve veci – buď zaspíte alebo sa pridáte k Siminmu chytľavému popevku: „lalala.“ Trojka je už spomínaný lekársky song, ktorý si na Youtube pustilo zatiaľ najviac ľudí, takže k nemu už stihli nakrútiť aj videoklip, ktorý začína celkom sľubne – pri zdravej zeleninke na malom bratislavskom trhu, ale keďže Sima má 5 chlapov v kapele, tak s nimi skončí na pive v krčme, hoci na jej obranu treba dodať, že kým bežala kamera, tak ona mala na stole čaj. Mimochodom práve jej sprievodným muzikantom je venovaná aj prvá bonusová skladba, ktorej názov si určite každý z vás správne domyslí. Ide o päticu Ajdžinko, Meduško, Maťko, Witko a Pištík, čo nie sú mená trpaslíkov, ale prezývky hudobníkov Igora Saba (bicie), Martina Zajka (gitara), Martina Gašpara (basa), Martina Wittgrubera (klávesy) a Pištu Lengyela (sólová gitara). Mimochodom vďaka pohotovému taxikárovi som už zaregistroval prvý pokus o prerábku pôvodného textu, ktorý znie: „Priznám sa vám, že je skvelé, mať päť chlapov v kapele.“, ktorý on ukončil pri počúvaní rádia slovami: „do postele.“
Ostatné skladby albumu by som subjektívne rozdelil do troch kategórií. V prvej budú tie, čo sa mi páčia – Lara, Banánová šupka a druhý bonus Raňajky s Alfrédom, v druhej také, čo ma neohúrili, ale ani mi nevadia: Karavan, Na pravom poludní, Ko(mäta) a do tretej dám také, ktorým podľa mňa čosi k dokonalosti chýba: Cirkus (Sima sa na niektorých miestach musí strašne ponáhľať s artikuláciou, aby ten text nafrázovala do melódie), 8:30 (nepozdáva sa mi text, ktorý mi evokuje niektoré menej podarené piesne od No Name) a Čižmy. (Ak viacerí ľudia tvrdia, že pri počúvaní niektorých Martausovej piesní majú pocit, že to spieva Jana Kirschner, tak táto skladba ich v tom len utvrdí, čo však v konečnom dôsledku ani nemusí byť kritika, ale skôr pochvala). A záver? Sima Martausová prináša na svojom novom albume štrnásť sviežich piesní, ktoré vnímavému človeku majú po obsahovej stránke čo dať. Aj keď medzi nimi chýba aspoň jedna – dve skladby s perspektívnym hitovým potenciálom, tak povedané jej slovami: „základom úspechu je odovzdanie ovocia“, čo sa v tomto prípade stalo a preto jej určite netreba za jej snahu sypať soľ do čaju, najmä, ak vieme, že je to posledné, po čom túži… 
Celá debata | RSS tejto debaty