Postup na futbalové majstrovstvá Európy 2016 do Francúzska potešil celý náš národ. Jedným z hráčov, ktorí sa o druhé postupové miesto hneď za Španielskom výrazne pričinili, bol obranca PETER PEKARÍK, ktorý tento týždeň oslávi 29.narodeniny. Odchovanec žilinského futbalu sa presadil aj v kvalitnej nemeckej bundeslige, kde momentálne hráva za Herthu Berlín. S mužstvom VfL Wolfsburg získal historicky prvý titul nemeckého majstra a v tom istom roku si zahral so Slovenskom na majstrovstvách sveta v JAR. V súčasnosti sa lieči po operácii ramena, tak si našiel čas na krátky rozhovor.
Ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
Na moje futbalové začiatky si spomínam vždy veľmi rád, pretože som pri nich zažil veľa krásnych zážitkov a okamihov. Pamätám si ako som začínal ako dieťa v mojej rodnej dedine v Dolnom Hričove a moje ďalšie futbalové kroky viedli potom cez všetky mládežnícke kategórie v Žiline, kde som neskôr v šestnástich rokoch podpísal moju prvú profesionálnu zmluvu. Futbal ma od prvých okamihov pochytil natoľko, že mojím snom a cieľom bolo vždy stať sa profesionálnym futbalistom.
V čom to mali malí futbalisti ťažšie alebo možno ľahšie ako dnešné deti?
Myslím si, že dnešným deťom chýba trošku viac pokory, trpezlivosti a disciplíny, pretože to je základným kameňom neskoršieho úspechu pri profesionálnom športe. Dnes, keď sa niečo deťom nepodarí, veľmi rýchlo zahadzujú svoju šancu, ktorú už v neskoršom veku dostať nemusia.
Aké ste mali materiálne vybavenie od klubu?
Ako mládežník si pamätám, že kopačky, chrániče, výstroj a podobné základne veci som dostával vždy od rodičov. Klub nám zabezpečil trénerov, tréningové a hracie plochy ako aj dresy a prepravu na zápasy a turnaje.
Museli vás dotovať rodičia – kupovať vám kopačky, prispievať finančne na to, aby ste mohli trénovať a hrávať? Čo museli pre vašu kariéru obetovať?
Mojím rodičom som a budem vždy veľmi vďačný, že ma vždy vo všetkom podporovali. Pamätám si ako som skoro každý deň s otcom a bratom po príchode domov zo školy a tréningu trénoval ešte doma na ihrisku navyše. Áno rodičia mi kupovali kopačky, chrániče i tréningové veci, taktiež platili cestovné a stravu, aby som od detských kategórii mohol navštevovať športové školy v Žiline, ktorá bola od našej dediny vzdialená 15 kilometrov.
V akom veku ste začali vďaka futbalu zarábať?
Prvú profesionálnu zmluvu som podpísal ako šestnásťročný a bol som vďačný za mesačný plat 200,- EUR.
Je o vás známe, že aj vy pomáhate mladým futbalistom. Aký to má pre vás zmysel?
Vždy keď mi to povinnosti dovolia, veľmi rád podporím svojou účasťou mládežnícke projekty a besedy, pretože deti to veľmi motivuje a zvyšuje sa ich záujem o šport.
Časť z prémií, ktoré Slovensko získalo za postup na ME 2016 do Francúzska chce prezident SFZ Ján Kováčik venovať na financovania detských a mládežníckych futbalových akadémií. Viete o nejakej, ktorej by sa zišlo pomôcť – prípadne si predstaviť, že by ste si aj vy svoju vlastnú v budúcnosti zriadili?
Myslím si, že je to veľmi dobrá myšlienka použiť časť financií z postupu na ME 2016 vo Francúzsku na podporu detských a mládežníckych akadémii na Slovensku. Teší ma, že postupom na ME budeme môcť podporiť takýto projekt. Deti a mládež sú predsa svetlou víziou do budúcnosti slovenského športu. O mojej vlastnej akadémii som ešte zatiaľ nepremýšľal, ale uvidíme čo prinesie budúcnosť.
Celá debata | RSS tejto debaty