romson.blog.pravda.sk

 A ten anjel je vlastne žena a navyše ešte aj mladá, pekná, talentovaná, charizmatická a vo viacerých ohľadoch nesmierne zaujímavá. Volá sa Simona Martausová a podľa jej krátkeho životopisu, ktorý sa nachádza na internete, by sa mohlo zdať, že ide o obyčajné dievča, ktoré sa narodilo v roku 1988 v Považskej Bystrici, kde vychodilo základnú aj Strednú priemyselnú školu a potom išlo študovať herectvo na Akadémiu umení do Banskej Bystrice. A práve počas štúdia na vysokej škole objavila Sima v sebe talent na skladanie piesní, teda nielen komponovanie melódií, ale aj písanie textov. Ale ešte predtým ju kamarát Peťo naučil pár základných akordov na gitare, ktorú si pred piatimi rokmi kúpila. A potom to už išlo akoby samo. V roku 2009 vyhrala súťaž Gospeltalent a začala sa venovať spevu. Sformovala sa okolo nej prvá kapela, s ktorou vystupovala na spoločenských akciách, stretnutiach kresťanskej mládeže a rôznych hudobných festivaloch. A kde prišla – tam ju počúvali, tlieskali jej a obľúbili si ju. Dôvod bol jednoduchý – ona do textov piesní dala svoju dušu a do spevu celé srdce. Musí to cítiť každý, kto sa do jej pesničiek započúva a prípadne sa to dá uvidieť vo videozáznamoch z koncertov. Z jej skladieb je zrejmé, že viera v Boha je jedným zo základných dôvodov, ktoré ju priviedli k hudbe. Gospeltalent vyhrala s pesničkou Nádherný svätý a vlastne celý jej prvý album Vyzliecť si človeka z roku 2012 je oslavou božej prítomnosti a tak nečudo, že vyšiel v spolupráci s kresťanskou televíziou Lux. Za povšimnutie určite stoja pieseň Pamela s veselým textom alebo singel Sama, ku ktorému sa nakrútil aj jej prvý videoklip, ale silné myšlienky ba až posolstvá nájdete aj v skladbách Kone, Viem, že si tam a Zodvihni ma. Tento rok v lete vyšiel Sime Martausovej aj druhý album s názvom Dobrý deň, to som ja. Ten už nahrávala spoločne s kapelou svojho aktuálneho manažéra Jozefa Šeba, teda skvelými muzikantmi, akými sú: Martin Zajko, Martin Gašpar, Igor „Ajdži“ Sabo, Pišta Lengyel, Erich „Boboš“ Procházka, Miško Šimko alebo Juraj Bartoš, ktorí sprevádzali aj Janu Kirschnerovú či Petra Cmorika. Pesničky, ktoré Simona v prevažnej väčšine zložila a sú podľa jej slov vďaka kapele „oblečené do krásnej farby“ a urobené „v takom štýle, aký sa nám páči“. So singlom Normálny život sa slečna Martausová dostala až do komerčných rádií a dokonca mala možnosť si vlastnú pesničku viackrát zaspievať v televízii, čo sa v súčasnosti tak ľahko nepodarí ani renomovaným interpretom, ktorí sú na scéne už dlhé roky. A tu niekde sa začína rodiť nová hviezda slovenskej hudby, čo si ona samozrejme neuvedomuje alebo nepripúšťa a možno po takom označení ani netúži. Simona je totiž anjel. Bez krídiel, ale s gitarou. A Boh ju poslal na zem pravdepodobne preto, aby ľuďom rozdávala radosť, otvorila oči, donútila ich zamyslieť sa nad sebou, súčasným svetom alebo svojími životmi. Ona sa netají tým, že verí v Boha a uvedomuje si, že to je v dnešnej dobe možno aj dosť ťažké sa takto prezentovať a sama priznáva: „Prísť do nášho materiálneho sveta s niečím duchovným, nie je jednoduché. No na druhej strane si myslím, že sa v tom dá nájsť určitá rovnováha.“ Hlavne si však o sebe vôbec nemyslí, že by naozaj bola nejakým anjelom, hoci jej to ľudia, ktorí ju aj osobne poznajú, dosť často vravia. Akurát sa asi niekedy zamyslí nad tým, prečo práve ona dostala od Neho ten dar skladať pesničky, ktoré majú v sebe schopnosť zasiahnuť to najintímnejšie vnútro každého poslucháča, ak je teda v danej chvíli naladený na tej istej vlne ako táto spievajúca pesničkárka. Už o pár dní budú mať ľudia možnosť overiť si pravdivosť predošlých slov na vlastnej koži. Speváčka Sima Martausová s kapelou sa totiž za pár dní vydáva na malé turné po Slovensku, v rámci ktorého sa postupne objavia v Košiciach (27.11.), v Poprade (28.11.), Martine (29.11.), Novom Meste nad Váhom (30.11.) a na záver aj v Bratislave (1.12.) Azda by som sa ako novinár mohol dostať na jej koncert aj zadarmo, stačilo by sa akreditovať alebo zamávať pri vchode služobným preukazom, ale kúpil som si už pred pár dňami dve vstupenky na jej bratislavský koncert v Ateliéri Babylon, pretože mi je jasné, že aj muzikanti musia z niečoho žiť. A dal by som hocičo za to, aby som mohol na vlastné oči uvidieť, čo na pódiu predvedie táto anjelsky dobrá Že-na s gitarou, ktoré síce možno netuší Kam tento svet speje, ale žije si ten svoj Normálny život, v ktorom jej ku šťastiu „stačí hudba a tóny, čo hrajú mojím najmilším a oči, čo vedia dobré od zlého rozlíšiť“ a túži „mať plné srdce, nie vrecká a stále v prozreteľnosť veriť.“ A neviem sa dočkať chvíle, keď z jej úst zaznie: Dobrý deň, to som ja a v duchu si poviem: „Teším sa Sima – potešila si ma!“

foto: Veronika Valúchová